Ten pocit
Čo majú pozeranie sa na hviezdy, meditácia, stanovačka s rodinou, či koncert pod holým nebom spoločné? Snáď to, že si nachvíľu spomenieme na to, že na mnohých veciach, ktoré nás v bežný deň stresujú, vlastne vôbec nezáleží. Ide len o daný moment, ktorý si užívame a vychutnávame si ho tak, že niekedy si želáme, aby sa neskončil. Niekedy sú v ňom prítomní iní ľudia, niekedy sme v ňom sami.
Poznáte ten pocit, keď ste boli na skvelom koncerte, na skvelej chate, či dovolenke, výbornej zábave, kde ste sa vytancovali do rána, alebo ste mali skvelú prechádzku v lese?
Ste uvoľnení a usmievate sa. Možno ste unavení, no zažili ste niečo mimoriadne a svet znova dáva zmysel. Prestal byť o práci, deadlinoch, účtoch a starostiach. A vy ste si spomenuli, že na tých veciach až tak nezáleží.
Lenže na koncerty či stanovačky väčšina z nás nechodí každý týždeň. Na prechádzku každý deň nám nemusí výjsť počasie a hviezdy môžu byť niekedy zakryté oblakmi.
A predsa je tu niečo, čo nám túto podstatu, samotný stav bytia, dokáže pripomenúť každý jedeň deň. Asi to spočiatku nebude také jednoduché ako sa pozerať na hviezdy alebo na oheň pri stanovačke, no ak túto aktivitu skultivujeme, ostane s nami navždy.
Čo spôsobuje meditácia alebo – prečo vlastne meditovať?
V podstate sa týmto konečne dostávam k tomu, prečo som túto sériu začala – k nášmu nervovému systému. Ako som spomínala, náš nervový systém má na starosti buď aktivovať, zrelaxovať, alebo, ak oboje preženieme, “zatvoriť” nás.
Opakom aktivácie nášho “bojuj alebo uteč” reflexu je naša relaxačná odozva.
Tejto sa venoval Dr. Herbert Benson v 60-tych rokoch. Relaxačná odozva je spoločnou funkciou meditácie, jógy, či dokonca motlitby1.
A teda aké sú benefity meditácie?
Idem najskôr k tým nevedeckým,no odskúšaných na mne.
Kultivujeme schopnosť čeliť stresu (vrátiť sa späť domov, do centra)
Ak sa každé ráno, pred tým než sa vydáme do rušného sveta, posadíme do kľudu a sme sami, v tichu, uvedomíme si jednu dôležitú vec – to ticho tam je. Existuje. A tak je počas dňa oveľa ľahšie sa zasmiať nad tým, čo sa deje okolo. Lebo máme niečo, čo nám nikto a žiadna situácia nemôže zobrať. A vieme sa tam vrátiť.
Niekto to volá vrátenie sa do stredu, niekto bytím v rovnováhe. Toto sa tým myslí. Veci čo sa dejú okolo vás nie sú vami a v zásade vám nemôžu urobiť nič, ak im to nedovolíte. A každodenný návrat do tohoto tichého priestoru vám to pripomenie.
Dopĺňame si arzenál nástrojov pre boj so stresom
Toto znie podobne tomu, čo som opísala vyššie, no je to niečo iné. Ak sa počas dňa cítime vystresovane, lebo zoznam úloh je nekonečnený a šéf chce po nás niečo, čo nám nedáva zmysel a chce to ešte dnes, možno si nestačí len povedať, že o nič nejde, lebo si na druhý deň ráno znova môžeme pomeditovať.
Niekedy treba túto “zbraň” z arzenálu vybrať. Spomaliť a začať zhlboka dýchať. Do brucha. A možno treba ísť na WCko, zavrieť sa tam a na päť minút zavrieť oči. A ja viem, v tom momente to znie ako úplný opak toho, čo chcete urobiť. Ale možno práve vďaka týmto piatim minútam prídete na to, ako to urobiť šikovnejšie a rýchlejšie.
Jednoducho, už len tým, že začnete dýchať zhlboka a možno aj zatvoríte oči, dávate telu signál sa ukľudniť. A vtedy uvidíte veci jasnejšie.
Trénujeme myseľ
Veľmi sa mi páči pojem “monkey mind”, lebo krásne vystihuje myseľ tejto doby, doby notifikácií. Každá prichádzajúca informácia je dôležitejšia než to, čo práve robíme. Osobne som si najskôr povypínala notifikácie na sociálnych sieťach. No moja ruka často krát začala skrolovať skôr, než to moje skutočné ja zaznamenalo. A tak som ich radšej vymazala a na Instagram a Facebook chodím z počítača. Keď o tom viem…
Čo chcem týtmo povedať je, že chcem byť paňou toho, čo robím a nie len obeťou svojich reflexov a myšlienok. A meditácia je v tomto ako tréning. Zakaždým, keď príde myšlienka a odvedie vašu pozornosť, vrátite sa naspäť.
A to máte ďalšiu zbraň do arzenálu. Je to zázrak. Napríklad sa prichytím ako premýšľam nad niečím čo ma naštvalo a možno dokonca začnem premýšľať nad tým, ako “im ukázať”(áno, nie som Matka Tereza, prekvapnenie?) Kedysi by som to rozvíjala. Teraz si jednoducho poviem, že “toto nemá zmysel, poďme premýšľať nad niečím lepším” a zmením tému. Dlho som neverila, že také niečo môžem dokázať, ale ak dostatočne dlho trénujeme, dokážeme všetko.
Odosobníme sa, aby sme sa našli
Asi sme už všetci počuli, že je pre nás dobré byť sami. Utriasť si myšlienky a podobne. Utriasť si myšlienky je síce pekné, no ja by som to ešte zjednodušila. Ono je proste dobré nepočuť nikoho, niekedy dokonca ani seba. Potrebujeme len sedieť a cítiť ako sa cítime. Sme napätí? Smutní? Podráždení? Spokojní?
Tu považujem za dôležité spomenúť, že cieľom nie je toto analyzovať. Pre mňa je meditácia o akomsi resete. Iba sa vnímať. Nájsť sa. Chcete svoj deň začať tým, že sa dostanete do stredu a nie tým, že cestou do práce ruminujete nad tým, že ste smutní.
Skoro nič k nej nepotrebujete
Možno len youtubue, wifi a sluchátka, no ak čítate tento blog, predpokladám, že s internetom problém nemáte.
Tiež potrebujete čas a miesto. Čas prekážkou nie je – na začiatok vám stačí päť či desať minút, a to si dokáže privstať každý. Alebo počkáte kým zaspia deti a budete meditovať večer.
Prekážkou môže byť miesto. Ak nemáte v domácnosti extra miestnosť, skúsiť môžete napríklad obývačku ak ešte všetci spia, alebo už spomínané wcko :). Alebo to môže byť terasa vášho domu. Riešenie vždy existuje. Neodporúčam posteľ – môžete ľahko zaspať – ostatne, na to posteľ máme.
Také tie lekárske benefity:
- pokles pokojového srdcového tepu
- zníženie krvného tlaku2
- zlepšenie schopnosti reagovať na stres3
Tie dnes rozvíjať nejdem, lebo nie som lekár a sú výsledkom výskumov, ktoré mi prídu… nudné. Dole pod článkom sú linky k článkom, z ktorých som čerpala.
Ako na to?
To vám tiež nepoviem. Ak bolo niekedy jednoduché nájsť meditáciu ktorá vám vyhovuje, bolo to dnes. Stačí otvoriť youtube či stiahnuť appku do mobilu (napadá mi “Calm”) a môžete si vyberať. Samozrejme, toto sú vedené meditácie, ktoré sú veľmi nápomocné pre začiatočníkov. Tie môžu byť zamerané na vnímanie vášho tela, dychu alebo existujú aj meditácie zamerané na vizualizáciu.
Vedené meditácie mám rada, no niekedy mi vyhovuje ísť sama. Nechcem nič iné ako počuť ticho (zvláštny slovný zvrat) a vnímať ako dýcham.
Ako prekonať začiatky
Pred tým, než nám čokoľvek ide ľahko, musíme to vychytať.
Flow a jeho prvá fáza – boj
Dnes som dopočúvala podcast robený mojou milovanou Sarah Grynberg, ktorý robila so Stevenom Kotlerom. Ten svoj život venuje výskumu “flow” a ľuďom, ktorí sú majstrami vysokého výkonu. Je tiež autorom rôznych kníh, jednou z nich je Umenie dosiahnuť nemožné (slovenský preklad sa mi nepáči).
Flow je fenomén, stav, v ktorom nám veci idú ľahko, čas beží inak a my sme absolútne pohrúžení do aktivity, ktorú práve vykonávame. Spomínate? Koncert začne a zrazu je koniec. Stretnete po dlhej dobe vašu kamarátku, začnete kecať a zrazu sa rozvidnieva. Flow je dôležitý pre všetkých, ktorí chcú podať maximálny výkon či tvoriť.
Celý rozhovor bol neuveriteľný, no najviac ma zaujalo, že prvou fázou flow je – BOJ. Problémy. Steven to otočil na Sarah, ktorá produkuje podcast Life of Greatness. Sarah pred tým povedala, že každá časť tvorenia podcastu ju baví a robí šťastnou. Na to jej Steve povedal, že je to prirodzené, no koľko rokov v rádiu pred tým pracovala? Koľko rokov jej trvalo, kým jej všetky úkony prišli jednoduché?
Mne sa to spojilo s blogom a s tým, ako som prvý krát v živote otvorila WordPress. Sedela som pred monitorom a zdalo sa mi, že sedím v NASA. Všetko mi trvalo večnosť a zažívala som frustráciu pri každom kroku. Dnes mi to príde ako nič. Teda postovanie blogov, na ostatné veci mám svojho čarovného človeka menom Štefan. 🙂
Meditácia a prvé zádrhely
To isté platí pri meditácii. Kedysi som sa musela snažiť meditovať päť minút. Moje telo sa chcelo hýbať a myseľ mi lietala ako šialená. Dnes dám pol hodinku ako nič. Pretože nemám pocit, že je to pol hodina, ale možno desať minút. Lebo to ide ľahko. Je to flow?
Tiež som veľa krát prestala. Na celé mesiace. No vždy som sa k meditácii vrátila. Nepáčilo sa mi, ako sa počas dňa správa moja myseľ. Ako sa neviem sústrediť a skáčem z veci na vec. Pre mňa osobne bol najväčšou motiváciou tréning mysle.
Možno si sadnete a budete očakávať pokoj. A miesto toho, budete nervózni. Dávať sami sebe námietky “to je divné, cítim sa ako idiot, toto nie som ja”. Skúste to počuť, ale neriadiť sa tým. Brať to ako oddych. Čas preč od ľudí a čas pre seba. Že robíte niečo pekné pre svoje telo a myseľ. A dýchajte.
Mnoho úspešných ľudí na meditáciu nedá dopustiť, či sú to top manažéri, umelci alebo podnikatelia. Nemyslíte si, že na tom naozaj niečo bude?
A ak vás bude lákať prestať, spomente si, že ste na prahu “flow”, že sa trápite so začiatkami, aby vám to neskôr išlo ľahšie. Ste vo fáze, kedy to väčšina ľudí vzdá. A práve preto odmeny čakajú len pre niektorých. Mne to tiež stále nejde dokonale a pokračujem ďalej.
Držím palce.
1 https://www.health.harvard.edu/blog/using-the-relaxation-response-to-reduce-stress-20101110780
