Stres, meditácia, jóga a veda. Časť I.: Nervový systém

9 januára, 2022

Ako sa dnešná veda a prepája s pojmami ako meditácia či jóga? Ako nám chápanie nervového systému pomáha zvládať stres?

Veda vs spiritualita

Povedala by som, že tento článok je pre skeptikov. Pretože som sama skeptik. Vždy ma zaujímali veci okolo meditácie, psychológie a spirituality, no zároveň som nevedela, či to nie je strata času. Či je za tým veda.

Odjakživa som tiež vnímala akoby dve skupiny ľudí – skupinu tých čo sa držia pri zemi, faktov a hmoty. Potom tu bola druhá skupina, spirituálni ľudia, ktorí žijú pre prítomný okamih, každého objímajú a všetko čo sa stane, je pre nich znamenie.

A potom sú tu ľudia ako ja. Tí čo žijú prvým spôsobom, no zároveň ich táto matrixová klasika celkom neuspokojuje. Chodiť 40 rokov do práce aby sme splatili hypotéku a prežili do najbližšej dovolenky, čo ja viem… Samozrejme, toto sa dá zlepšiť – môžeme zarábať lepšie, aby sme splácali krajší dom a cestovali na dovolenku lietadlom o dve hodiny dlhšie. Super, či?

Aby som sa vrátila k pointe, vždy som intuitívne vedela, že je tam niečo viac. Poznáte tie momenty, keď sa napríklad pozriete na nočnú oblohu a vám napadne “wow!”? Na pár sekúnd má všetko zmysel a vy viete že ste súčasťou niečoho obrovského. Ďalších pár sekúnd a je to preč, no vy sa usmievate, lebo viete, že ste boli na chvíľku v zákulisí. A viete, že zákulisie tam je.

A tak som sem tam skúšala veci. Niečo ako moje pokusy dostať sa znova do zákulisia.

Pokusy a omyly

Či už to boli knihy o budhizme, jóga alebo sme dokonca išli s bývalým na spiritual camp organizovaný Markom Dzirasom.

Môj vzťah k týmto veciam bol však ako vzťah Belly Hadid a The Weekenda, tisíc rozchodov a návratov. Môj skeptik ma nakoniec vždy spracoval.

Hľadala som vedecké články o tom, či jóga vlastne niečo robí. No pred desiatimi rokmi ich bolo menej a ja som ešte k tomu hľadala v Slovenčine.

Tiež som si nebola istá, či sa ňou dá schudnúť (dávam si pomyselnú facku).

Tiež som tak nejako nechcela vyzerať ako blázon.

A povedzme si narovinu, potrebujem dôkaz. Vedu. Nikto nechce 20 rokov veriť niečomu, aby potom zistil, že sa mýlil, však?

A tak som vždy skončila v móde hmoty a kontroly toho, čo sa deje okolo. A stresu.

Kedy všetko postíhať?

Ako nájsť lepšiu prácu?

Vypýtať si zvýšenie platu?

Ako toho stihnúť viac za jeden deň?

Viac a lepšie. A rýchlejšie.

Ilúzia kontroly a potrebná facka

Myslím, že najväčším odpalom pre mňa bolo, keď som sa pred dvomi rokmi pred začiatkom nového roka rozhodla, že idem masívne šetriť a našetriť tisíce dolárov (mala som na papieri konkrétnu sumu). Nikdy v živote som nebola tak vnútorne predsvedčená, že to dokážem. Nadšene som oslávila Silvestra a tešila sa na nový rok.

Pár dní po Silvestri sa mi pokazilo auto a zlomila sa mi stolička.

O ďalších pár týždňov po ňom som zistila, že môj spolubývajúci prechľastal peniaze ktoré som mu platila za nájom a idú nás vyhodiť z bytu. Takže som byt dva týždne ťahala sama a musela som našetriť na nový depozit (pretože ten pred tým pol tiež prechľastaný).

A potom prišla korona.

Snažila som sa robiť si z tejto situácie srandu, no ak máte ísť po troch rokoch domov, aby ste konečne videli svoju rodinu, a vy nemôžete kvôli nejakej pandémii, tak vám to na nálade nepridá.

To ma dostalo do stavov do ktorých sa vtedy dostalo veľa ľudí – stavov úzkosti. Akože sa budievate o tretej ráno a premýšľate čo to robíte so svojím životom. A na akú ďalšiu katastrofu treba byť pripravení.

Dnes som presvedčená, že mi to prospelo. Naučila som vďaka tomuto obdobiu veľa, no asi najdôležitejším odkazom bolo, že miesto pokusov kontrolovať udalosti okolo mňa, či dokonca svetové dianie, bude asi rozumnejšie pochopiť procesy vo mne samej. A práve vďaka tomu môžem realite čeliť lepšie, a možno snáď aj pokojne. A jedným z klúčov k týmto vnútorným procesom je nervový systém a to, ako ho vieme regulovať.

Veda o našom prežívaní

Kedysi som sa instagrame followovala fitness stránky, ktoré sa ma snažili presdvečiť, že ak nemám tenký pás a obrovský zadok, tak nemôžem byť šťastná (nikdy som to nekúpila). Tieto som vymenila za psychológov a neurovedcov a čoraz viac som sa stretávala s pojmami ako parasympatikus, regulácia a dysregulácia nervového systému či fight or flight mode. A ruka v ruke s týmito pojmami išli pojmy ako meditácia, dýchanie, jóga či mindfulness (preložené ako všímavosť / vnímavosť?).

Iróniou bolo, že čím viac som sa zaujímala o lekársku a vedeckú stránku veci, tým viac sa mi to prepájalo so všetkým, čo som sa kedy naučila o spiritualite. Napríklad asi každá spirituálna kniha minimálne raz spomenie to, aké je dôležité žiť pre prítomný okamih. Niektoré sú len o tom. “A to mám čo, žiť ako chudobná hipisáčka a prespať celý deň na pláži?”, rozhorčovala sa určitá časť mňa.

Tiež sa často spomína tzv. “surrender” – odovzdať sa, prijať čo sa deje. “To sa mám vzdať?”, toto sa mi tiež nevidelo.

A potom vás nespavosť donúti chytiť do rúk knihu napísanú lekárom a psychoterapeutom, ktorý vám v podstate povie, že úzkosť vychádza zo žitia v budúcnosti a vysvetľuje vám čaro “odovzdania sa” tomu, čo sa práve deje? Že to neznamená sa vzdať, iba stavať na tom, čo máme aktuálne k dispozícii?

A neskôr prídete na to, že už aj Harvard píše o výskume meditácie a mindfulness? Vtedy vám napadne, že možno by mal váš vnútorný skeptik konečne sklapnúť.

Dnešná neuroveda prináša fascinujúce informácie o tom, ako vlastne funguje náš mozog a ako s tým vieme pracovať. Realizujú sa experimenty o aplikácii vizualizácie či meditácie. Skúma sa neuroplasticita – schopnosť nášho mozgu meniť sa.

Nie som vedec ani lekár, a myslím si, že v tomto živote to už asi nedám. No chcem písať o základných pojmoch, ktoré s týmito témami súvisia a snáď si sami nájdete praktické použitie týchto informácii. Také, ktoré vám môžu zlepšiť každý jeden deň, tak ako dni zlepšili mne.

Pred tým, než sa rozpíšem o konkrétnych technikách, najskôr budem písať o tom, čo tieto techniky ovplyvňujú – náš nervový systém.

Nervový systém a stres

Nechcem ísť veľmi do technikalít. Ako som povedala, nie som lekár a posledné čo chcem je napísať niečo nesprávne a zavádzať.

Pointa je, že každý máme v tele systém, ktorý sa reguluje podľa našich potrieb – autonómny nervový systém. Jedna časť tohoto systému nás nabudzuje (sympatikus) a iná časť uvedie do stavu relaxácie (parasympatikus). Ako si viete predstaviť, oba tieto systémy su pre nás dôležité. Byť zrelaxovanými ak nás práve ide zraziť auto asi nie je ideálnou odozvou. A byť v stave pohotovosti odkedy otvoríme oči až kým opäť zaľahneme tiež asi nebude bohviečo.

Je tu však jeden háčik. Tá časť, ktorá nás nabudzuje, sa aktivuje na základe stresu pochádzuajúceho z nášho prostredia, tak ako bola naučená počas evolúcie. A tým háčikom je, že dnešné prostredie je výrazne iné ako to, v ktorom bol tento systém pôvodne nastavený. A ono to trošku hapruje.

Bojuj alebo uteč

Poviem vám príklad ktorý som počula v tejto súvislosti niekoľko krát.

Zoberme si takú antilopu ktorá sa pokojne pasie niekde na savane. Zrazu zacíti pach levice. V momente sa zmobilizuje a začne pred levicou utekať – to je sympatikus v akcii. Antilope sa zvýši tep a prekrvenie končatín, zvýši sa kapacita jej pľúc aby mohla do seba dostať viac kyslíka a naštartuje sa mnoho ďalších procesov, ktoré jej majú pomôcť na úteku.

Ak sa jej podarí ujsť do bezpečia, začne sa ukľudňovať. O 15 minút ju znova vidíme pokojne sa pásť. Nezavolá kamarátkam a nezačne sa rozčuľovať nad tým, čo sa jej stalo. Nepremýšľa nad tým, kedy sa jej to stane znova. Je opäť v kľude.

To isté kedysi platilo o nás ľuďoch. Lovili sme, mali stres počas lovu, no keď bolo hotovo bolo hotovo.

No teraz nie je nikdy hotovo. Potom, čo sa vymotáme z rannej zápchy prídeme do práce, otvoríme email kde pribudnú desiatky nových. Tie musíme samozrjeme vyriešiť, okrem toho, že si vlastne musíme aj urobiť naozajstnú prácu. Po práci chceme ísť cvičiť, na nákup, zavolať kamoške, navariť večeru, prečítať knihu, pozrieť seriál, prečítať deťom rozprávku a napísať blog. Nemožné.

Potom ideme spať a premýšľame, či dostaneme povýšenie, alebo prídeme o prácu. O účtoch ktoré treba zaplatiť. O hypotéke ktorú chceme mať schválenú, ale sa jej hrozíme.

Naša stresová odozva ktorá sa kedysi aktivovala len v život ohrozujúcich momentoch sa aktivuje niekoľko krát za deň. A naopak, tá časť nášho nervového sytému vďaka ktorej oddychujeme a regenerujeme, nedostáva veľký priestor. Hovoríme o dysregulácii nervového systému. Konštatný stres. Od rána do večera a celé týždne či mesiace.

Napríklad v Austrálii žije v chornickom, čiže neprestajnom strese, jedna tretina obyvateľstva ¹.

A ako na nás vplýva stres?

Opakovaná aktivácia stresovej odozvy si pýta negatívnu daň na našom tele. Výskumy naznačujú, že táto odozva zvyšuje krvný tlak, podporuje tvorbu nánosov upchávajúcich cievy, spôsobuje zmeny v mozgu ktoré prispievajú k úzkosti, depresii a závislostiam².

Tiež to vyzerá tak, že chronický stres prispieva k obezite, či už priamo, tým že kvôli stresu jeme viac, ale aj nepriamo, tým že menej spíme a cvičíme.

A neposledne, prispieva k zníženiu schopnosti sústrediť sa a zhoršeniu pamäte³. Takže tým, že sa stresujeme, lebo je toho veľa, tak sme vlastne menej efektívni a stresujeme sa viac. Irónia?

Výskumy tiež hovoria, že chornický stres podporuje vznik rakoviny⁴.

Už som spomenula iróniu. A máme tu hneď ďalšiu. Tou najväčšou je, že sympatikus / stresová odozva / “bojuj alebo uteč” odozva sa akvituje preto, aby ochránila náš život. Ale my nezomrieme, ak prídeme o prácu alebo zaplatíme účet o deň neskôr. Môžeme však umrieť ak budeme mať upchaté cievy či dlhobo zvýšený krvný tlak?

Čo s tým? Chápanie nervového systému ako odpoveď

Ako nám teda chápanie nervového systému pomáha zvládať stres? Tým, že chápeme čo spúšťa jednotlivé procesy.

Hoci sa autonómny systém reguluje sám, vieme ho ovplyvniť.

Jedným spôsobom je kontrola počtu a intenzity stresorov, a teda toho, čo sa deje okolo nás.

Ako ste však videli na mojom príklade a určite aj sami zažili, kontrolovať čo sa deje okolo, môže byť ako nalievať vodu do prázdnej studne.

Samozrejme, pokiaľ sme schopní zmeniť prácu, alebo sa vyhnúť ľuďom ktorí náš život zaťažujú, určite by sme to mali skúsiť.

Ak však aktuálne neviem zmeniť prostredie a podnety z okolia, musím nájsť spôsoby, ako náš parasympatikus – alebo relaxačnú odozvu aktivovať inak. Je mnoho spôsobov ako na to. Môže to byť jóga, meditácia, či iné relaxačné techniky. Sú tu aj iné spôsoby, ktoré podporujú produkciu tých správnych hormónov, ktoré nás dostávajú do pohody. Praktizovanie vďačnosti, vizualizácia, či samotný akt láskavosti majú vplyv na biochémiu nášho tela. O týchto veciach budem písať v nasledujúcich článkoch.