Kedysi som verila, že úspešní ľudia sú úspešnými, pretože ich vždy baví, čo robia. Že sa každé ráno budia motivovaní a nadšení. Že majú svojím spôsobom šťastie.
Počase som však pochopila, že to nie je pravda. Ľuďom sa darí vtedy, ak pokračujú v pozitívnych návykoch, NAPRIEK tomu, že sa im nechce.
A toto je to, čo by som chcela, aby sme si pamätali všetci a vždy: nie vždy je motivácia štartom na ceste k cieľu.
Áno, sú prípady, keď najskôr cítime motiváciu a následne niečo začneme robiť. Niečo vidíme v externom svete a zdvihne nás to z gauča a ideme do akcie.
Omnoho častejšie je to však presne naopak. Niekedy (a dosť často), nie som motivovaná ísť do fitka. A idem aj tak. A zrazu končím tréning spotená, spokojná, motivovaná ísť nabudúce znova.
Niekedy sa mi nechce otvoriť knihu, ale keď začnem čítať, nechce sa mi prestať.
Niekedy sa mi nechce nič písať, ale viem, že ak si zapálim vonnú tyčinku, urobím si kávu a sadnem za laptop, nebudem vedieť prestať. A časom je to ešte lepšie. Prečo? Lebo vidíme výsledky. Cítime sa každým mesiacom lepšie, dočítame sa zaujímavé veci a učíme sa nové veci. Takže, povedané ľudovo – zdvihni zadok a rozum sa pridá.
