Ťažko povedať, čo je horšie. Nemať o čom písať, alebo mať toho toľko, že neviem kde začať. A ako povedať to, čo chcem, keď mám sama v hlave mišung. Za posledné týždne sa toho stalo toľko, že si to ešte sama upratujem v hlave a to prosím pekne na tomto blogu neriešim môj akože skutočný súkromný život.
Konečne stopka
Čo je výhoda, tak tu v Queenslande máme cyklón. Znie to sprosto, ja viem, a naozaj dúfam že každý Queenslanďan ostane bez škrabančeka. Za noc napadlo tri krát toľko zrážok ako zvykne za mesiac. Síce je to naozaj nafigu, ale mne to prospieva. Konečne môžem ostať doma a robiť prt bez toho, aby som mala pocit viny.
Totižto nám bolo povedané, že máme byť doma. Tak sme. Už som si stihla počmárať na papier moje najbližšie plány a ciele, čítala som si knihu, zdriemla si a potom ma prepadla chuť písať. Otváram si v počítači Photos a pokúsim sa chronologicky vypichnúť niečo zaujímavé z môjho minivesmíru.
Presťahovala som sa
Minulý rok som sa nevedela dočkať, kedy sa presťahujem do centra Gold Coast, do Surfers Paradise. Teraz som sa nevedela dočkať, kedy sa presťahujem odtiaľ. Žiť tam má nepochybne výhody. Obchod na každom rohu, päť minút chôdze a bola som v práci (u mňa skôr tri minúty behu, hádajte prečo. Po práci môžete ísť na drink s kolegami a nemusíte myslieť na to, ako sa dostanete domov. Ale…
- pláž je tam z pohľadu surfovania nafigu (áno, naozaj sa to volá Surfers Paradise). Najmä pre začiatočníkov, čo ja stále istým spôsobom som
- hučí to tam – autá, hotely, ľudia.. opilci o štvrtej ráno
- nie sú tam stromy a trávniky, len domy a pár paliem… a malé malilinké trávničky popri chodníku
Užila som si tam minulý rok ohromnú zábavu, ale ľudia vďaka ktorým to bolo možné tu už nie sú a Surfers sám o sebe to nespraví. A ja už to ani nechcem. No neľutujem.
Podľa mňa ak niekto ide žiť do Gold Coast, Surfers je skúsenosť, ktorou by si mal prejsť, to miesto má svoje čaro:). No pre mňa už kúzlo pominulo.
Surfers a jeho obyvatelia…
Napríklad minule ma totálne dorazil jeden chlap a jeho kamarát. Sedela som na pive a čakala na kamaráta. Teda ehm na rande. Niekto do mňa zo zadu nechtiac drgol. Myslela som, že nemá dosť miesta, tak som sa opýtala, či sa mám posunúť. A hneď to prišlo. Asi najotrepanejšia otázka pre moju maličkosť..
„Odkiaľ je ten prekrásny akcent?“
„Zo Slovenska.“
„Ja som vždy chcel ženu zo Slovenska!“
„Podľa mňa ani netušíš, kde Slovensko je.“
„Viem! Hlavné mesto je Bratislava.“
Zaskočil ma, to zvyčajne nevedia. Držala som práve v ruke mobil s odblokovanou obrazovkou ako som si s niekým písala. Prišiel jeho kamarát, vytrhol mi ho z ruky a vytočil číslo svojho kamaráta, ktorý mi práve rozprával, že ma chce za ženu. A potom uložil jeho číslo. Ako „small doodle“. Nebudem to prekladať:).
Potom mi povedali, že mám krásne hodinky a spýtali sa, či je to fake. Tak som sa ich opýtala, či keď som z východnej Európy, nemôžem mať pekné hodinky. Potom som opustila lokál a išla na pivo s mojím rande inde. Takže keď mi zrazu dva krát volal „small doodle“ a žiarilo to na mojom mobile, videla som na tvári môjho parťáka úškrn. Bola som trošku v rozpakoch, ale myslím, že sa mi to podarilo celkom dôveryhodne vysvetliť :).
Späť ku sťahovaniu
Takže v sobotu to prišlo. Samozrejme som sa na to absolútne nepripravila, to by bolo proti mojej tunajšej bezstarostnej filozofii (ooo, tak protichodnej oprosti slovenskej!). Oprala som obliečky, povysávala, zbalila som svoj život do pár tašiek, dala pohár červeného so spolubývajúcou Akiyo a zavolala si Uber. Bolo mi aj smutno. Hoci mi to tam liezlo na nervy, prežila som tam toho veľa. Ide sa však ďalej.
Magic Mountain
Na novom apartmáne ktorý je na Miami – Nobby Beach a mala som šťastie, že som také niečo našla. Bývam s tromi chalanmi z Venezuely a s mojou bývalou spolužiačškou z Brazílie. Myslela som, že všetko sú to Brazílci a priznám sa, že mi to nešlo do hlavy, lebo… väčšina ľudí tejto národnosti.. mi nereže a títo boli od začiatku úžasní.
Prvý deň som sa ale za niečo poďakovala po portugalsky a Sam mi hovorí – „ja nie som Brazílčan. Som z Venezuely. Hovorím Španielsky.“ Tak to je fasa, hovorím si, celý čas som bola v tom, že idem bývať s Brazílčanmi, asi kvôli tomu, že som po celý čas komunikovala len so spolužiačkou.
Tak či tak, stiahla som si do mobilu Duolingo a každý deň sa učím Španielsky. Mimochodom, apartmánový dom kde bývam sa volá Magic Mountain. Ten, čo to tak pomenoval bol génius. Pozrite fotky…
Byron Bay – reggae party, hviezdy a tak
Neviem ako k tomu prišlo, ale v nedeľu sme boli zrazu dohodnutí, že v pondelok ideme do Byron Bay na reggae party. Byron Bay je čarovné miesto, asi hodinku až hodinku a pol na juh od Gold Coast. Neviem prečo je tomu tak, ale na svete sú miesta, ktoré mi bez dôvodu prídu hnusné a potom sú miesta, na ktoré keď vstúpite, cítite sa inak. A Byron je pre mňa v tomto top.
Budem úplne úprimná. Reggae mi nevadí. Dokonca mi príde príjemné. Ale sama od seba ho nepočúvam. No chcela som ísť do Byron Bay. Zažiť jeho atmosféru a pohodu. A bolo to wow!:) Už len cesta v aute, kde sme spevom prekrikovali autorádio a smiali sa ako blázni. Fotky z reggae party nemám, len video, ale mám fotky z iného podniku.
Po barovej časti sme sa presunuli na pláž, kde som videla asi najviac hviezd vo svojom živote. Niečo neskutočné. Bohužiaľ nenám foťák na to, aby som to dokázala odfotiť. Na druhý deň sme si výlet hodnotili ako skvelý a bláznivý a bolo:).
Job hunting
Prišlo to. Chcem opäť viac. Robiť barmanku je niekedy sranda. A niekedy aj nie. Záleží s kým robím, a či máme plno. Keď nás je za barom priveľa, zomieram… Včera som dávala do umývačky nepoužité poháre, len aby som ich potom mohla pulírovať.
Tak či tak nepracujem toľko hodín koľko by som chcela, a to aspoň 30. Potrebujem byť vyťažená. Robievam okolo 20 hodín týždenne, čo mi dáva priestor sa motať a nič nestíham. Keď mám veci nasekané, stihnem všetko.
Ďalšia vec je, že sa už veľa nového neučím. A najviac mi vadí režim. Niekedy pracujem od 17tej, niekedy od 21:00 večer a moje telo je z toho zmätené. Keď si k tomu pridám, že veľmi neviem vyspávať cez deň a som rada ráno aktívna, tieto večerné šichty sú pre mňa morda.
K môjmu šťastiu mi nepridáva to, že tento rok som akosi viac obklopená Austrálčanmi a keď oni majú víkend a niečo sa deje, ja nemôžem odísť z Gold Coast, pretože robím. A keď mi v nedeľu začína víkend, im sa končí.
Mám teraz pomerne odvážny cieľ – nájsť si prácu v office. Už som si aj kúpila blúzku na pohovor. To je samozrejme jedna z prvých vecí, ktorú žena urobí. A týmto sa chcem aj poďakovať Monike z agentúry WSI za podporu. Pomoc z tejto agenútry mi niekedy príde ako nekončiaca sa.
Zatiaľ som poslala pár životopisov a chystám sa ďalšie. Každopádne som vďačná za to, že aspoň nejakú prácu mám a pomerne dobrú, teraz sa to tu s prácou utišuje. Verím, že čoskoro sa budem môcť s nejakým pracovným úlovkom pochváliť a nebude to dúfam práca niekde v kebabe :).
Posielam pozdrav z upršaného búrkového Gold Coast. Bez ohľadu na to, aké počasie máte teraz doma, verte, že v tomto momente je lepšie ako tu!
