Víza. Nekonečná téma pre tých, čo sú v Austrálii už nejaký čas. A ešte PR (Permanent Residency).
Vždy keď som bola v škole v Brisbane, nebolo dňa kedy by sme túto tému so spolužiačkami nerozoberali.
Keď som dostala dvojročné graduate víza, chcela som na túto tému aspoň na nejaký čas zabudnúť a dala som si pauzu.
Čo ďalej?
Bol to asi o rok neskôr, keď mi dal kamoš kontakt na jeho vízového agenta, aby som sa poradila o svojej budúcnosti v Austrálii.
Celý čas som poškuľovala po tzv. skilled vízach, koniec koncov som aj preto študovala účtovníctvo.
Z rozhovoru s Marekom mi vyšlo, že štúdium účtovníctva (za ktoré som dala minimálne 32 tisíc dolárov), moja prax vo financiách, ani to, že žijem v tzv. regionálnej oblasti (Gold Coast regionálna oblasť? Zlý vtip), toto všetko mi neriešilo nič.
Skvelá správa po všetkom tom sebazaprení, hovorím si.
Možnosťou bolo, že by mi v práci napísali na papier, že som manažérka. A ja som v tej práci chcela dať výpoveď (aj som ju dala).
Marek sa veľmi priamo opýtal na to, či mám partnera a či je Austrálčan. Vedela som kam smeruje a nepáčilo sa mi to. Jednak som si nebola istá či chcem v Austrálii ostať, nie to sa v tejto zmätenosti zaviazať k úmornému a nákladnému procesu s iným človekom.
A tak som sa rozhodla urobiť to, čo sa mi veľa krát osvedčilo v minulosti – spoľahnúť sa na osobu, ktorá toto rozhodnutie dokáže a hlavne MUSÍ urobiť – na Simonu z budúcnosti.
Budúcnosť je zrazu tu
Uplynul rok a my sme medzi tým prežili ďalšie, tento krát upršané leto, boli na výlete, boli na krásnej svadbe a všetko bolo krásne a tak nejako prirodzene zo mňa vypadlo, že pome na to. Simona z budúcnosti to rozhodla. Mala som vtedy asi štyri mesiace do vypršania mojich graduate víz. A tak, aby som nemusela panikáriť, rozhodli sme sa partner víza riešiť cez agenta. Napísala som mu email a sranda sa začala.
Je to ako vo filme?
Nie, nebudeme mať spoločný pohovor, kde nám budú dávať otázky aby zistili, či vieme naše najobľúbenjšie farby, jedlá a podobne.
Áno, musíme dokazovať, že to spolu myslíme vážne a nie sme len spolubývajúci.
Prekvapilo ma niečo?
Ani nie, čakala som veľa papierovačiek, ale predsa len musím povedať, že pred tým som si myslela, že stačí preukázať, že spolu naozaj chodíme a bude to.
Je to o niečo zložitejšie – to, či si vzťah nevymýšľame nie je ani tak otázka. Skôr ide o to, či to spolu mysíme naozaj vážne, že sme skutoční “de facto partneri”. Bolo mi to povedané tak, že musíme preukázať, že náš vzťah je serióznejší, ako ľudí, čo sú spolu zasnúbení.
Wtf?
Najskôr mi to hlava nebrala, ale Marek mi to vysvetlil nejako tak, že niekedy sa ľudia zasnúbia bez toho, aby zdieľali financie a boli kadejako inak prepletení.
Proces
Tieto víza sa udeľujú v dvoch krokoch. Prvým krokom sú dočasné partnerské víza (820). Tie dostanete do dvoch rokov od podania. V mojom prípade to trvalo presne šesť mesiacov na deň.
Ak vám medzitým predošlé víza skončia, nie je to problém. Udelia vám tzv bridging (premosťovacie) víza, ktoré budete mať dovtedy, kým vám neudelia 820.
Pozor, ak chcete cestovať von z Austrálie, musíte si bridging víza upgradnúť na bridging víza typu B.
V tejto fáze tiež dostanete medicare kartičku, a teda máte v Austrálii zdravotné poistenie. Na to aby sa tak stalo, nemusíte víza mať, stačí podanie si vízovej aplikácie a následne si požiadate o medicare.
Osobne som výhody medicare ešte neskúšala – zdravotka sa nevzťahuje na zubára a keď som si kedysi vyberala obvodnú doktorku, medicare som nemala. Takže, som neriešila či moja lekárka robí tzv. bulk billing (služby kompletne preplatené medicare), alebo si doplácam. Lebo som si ako študentka doplácala všetko nad rámec súkromné poistenia aj tak.
Určite je však príjemné vedieť, že ak sa mi niečo stane, neskrachujem na lekároch. A tiež, že si nemusím platiť súkromné poistenie, ktoré je pre zahraničných študentov a work and holiday ľudí povinné.
Fáza 2
Druhý krok budeme zahajovať dva roky od podania žiadosti. Takže hoci mám prvý krok “hotový”, musíme čakať.
Sú dva spôsoby ako toto obdobie skrátiť. Ide o to, že prvý aj druhý krok vám môžu udeliť naraz:
- ak preukážete že ste de facto partnermi minimálne 3 roky
- ak preukážete že ste de facto partnermi minimálne 2 roky, ak máte spoločné dieťa
Dôležitou vecou je pochopiť to, čo som spomínala vyššie – de facto nie je to isté ako chodiť spolu. Takže hoci som pri podávaní žiadosti bola s partnerom tri a pol roka, de facto partnermi sme boli necelá dva – podľa evidencie sa nám to rátalo od kedy sme spolu prvý krát bývali.
Ďalšia otravnosť je skutočnosť, že aj keď dostanem rezidentúru, nie je to to isté ako občianstvo, čiže stále nemám austrálsky pas a po piatich rokoch musím v Austrálii tráviť určité množstvo času, aby som o rezidentúru neprišla.
Kde začať a čo preukázať?
Preukazovali sme štyri aspekty nášho vzťahu:
- Financie
- Sociálny život
- Povaha domácnosti
- Záväzok / commitment voči sebe
Financie
Ideálne je, keď má pár spoločný účet. Môj názor je ten, že je rok 2022 a je to blbosť a prišla mi to taká istá blbosť v roku 2012 a asi aj v 2002. Samozrejme, každému čo mu vyhovuje.
Takže my dvaja sme si museli vytlačiť výpisy z účtu za 12 mesiacov a zvýrazniť všetky transakcie mezdi sebou. Napríklad keď si pošleme peniaze na nejaký väčší nákup, za večeru a podobne.
Skutočne ma potešilo, keď som na jednom svojom výpise objavila frajerovu referenciu keď mi takto za niečo posielal peniaze a ako refernciu uviedol “za sexuálne služby”. Aby to vyzeralo ešte zvrátenejšie, pod tým bola ďalšia transakcia s názvom “mäso” (viac menej nejem mäso a asi som mu bola niečo kúpiť v mäsiarni).
Dúfam mal náš vízový úradník zmysel pre humor. Každopádne, práca s výpismi bola asi tou najúmornejšou časťou, proste piplačka.
Dali sme tiež vzájomne prístupy k účtom a dokonca aj ku kreditkám.
Hoci mi boli prvé dočasné víza udelené, plánujeme si spraviť spoločný účet z ktorého budeme platiť nájom a potraviny. Vďaka tomu si ušetríme prácu so zvýrazňovačkou keď budeme dokladať ďalšie dokumenty pre druhú fázu.
Povaha domácnosti
Samozrejme sme dokladali spoločné nájomné zmluvy, scany dokumentov, kde máme rovnaké adresy a v našich výhláseniach sme písali o tom, ako si delíme domáce práce.
Sociálne aspekty
Tu sme dokladali fotky, ideálne aj s inými ľuďmi. Prišla som inak na to, že nemáme veľa spoločných fotiek a o to menej s inými ľuďmi, ale nejako sme to dobačovali.
Vzájomný záväzok
Ako som spomenula, museli sme obaja napísať akési vyhlásenie, v ktorom obaja opisujeme svoju verziu toho, ako sme sa spoznali, ako sa náš vzťah vyvíjal, kedy sme išli spolu prvý krát bývať a aké to bolo a aké máme plány do budúcna.
Tiež, sme museli dodať vyhlásenia od rodinného príslušníka a nejakého priateľa, kde písali o tom, aký sme úžasný pár.
Aby sme si to poistili, dali sme si v Queenslande zaregistrovať vzťah, čiže máme registrované partnerstvo. Toto je inak akási finta. Ono totiž by ste mali byť de facto partnermi aspoň rok a ak to neviete zdokladovať, alebo vám chýbajú nejaké dokumenty, táto registrácia je akýmsi esom, ktoré tento “problém” prebije.
Čo ešte?
Niektoré veci, ktoré sme dokladali vlastne ani neviem kategorizovať – ísť na dovolenku patrí k sociálnym aspektom?
Každopádne sme Marekovi posielali napríklad bookingy ubytka, aj keď to bolo ťažké. Všetko bookujem cez booking.com a v online zóne vidím len svoje meno + 1. Plus jedna mohol byť ktokoľvek.
Navyše sme počas korony dobrý rok a pol nikde neboli, tým že Queensland bol zavretý a Scott navyše robil každý víkend. Tipujem, že pomohla spoločná návšteva Európy, posielali sme letenky, hotely aj fotky.
Imigračný agent či právnik, alebo nie?
Asi za najväčšiu výhodu spolupráce z agetom považujem to, že nás manažoval.
- Dostali sme zoznam a riešili sme ho
- Bolo nám povedané, ak mu niečo pripadalo nedostačujúce
- Pomohol nám s tým, keď si vízová úradníčka vyžiadala ďalšie veci a kopec z nich bolo stupídnych. Sama by som sa vystresovala a možno reagovala nepríjemne, bol to celkom stres. Bola som rada, že Marek nám len povedal, čo mu máme poposielať a sám napísal sprievodný list.
Koľko to stojí?
A máme tú výdavky – a.k.a. ako som bola zasa raz na mizine
- aplikácia – $7,959 vrátane poplatku za platbu kartou
- Australian police check – $42 / osoba
- Police check – Slovensko – $77 vrátane poštovného
- Medical exam – $400 (QLD)
- Platba agentovi $3,600 (rozdelená na tri splátky – pri podaní žiadosti, po schválení prvej fázy víz a po roku od podania)
Potom sú tam ďalšie poplatky ak ste strávili viac ako rok v inej krajine, musíte mať police check odtiaľ. Takže Scott platil ďalších $430 aby dostal police check z Kanady.
Za certifikát o registrácii vzťahu sme platili okolo $65, preklad rodného listu bol za $45, za preklad čestného vyhlásenia som platila $70.
Zatiaľ nás to stálo dokopy okolo $11,500. Dobrá správa je, že toto je takmer finálna suma, ak nerátam poslednú splátku agentovi.
Je to veľa peňazí, no keď si vezmem, koľko som platila za školu a za predlžovanie víz každý rok či dva… Nie každý platí za školu toľko peňazí čo som platila ja. No hoci je to aj $400-500 mesačne + predlžovanie víz niekoľko rokov, to sa pekne nazbiera a človek aj tak nemá istotu, čo s ním bude.
Ešte k tomu dodajme, že kopec lacnejších škôl, sú tzv. „visa schools„, kedy sa naučíte veľmi málo a študujete len preto, aby ste tu mohli byť (ak ste už vyčerpali všetky možné work and holiday víza a chcete lepšiu prácu). Na strane druhej, nikdy by som do toho nešla, keby som to s partnerom nemyslela vážne a nevidela s ním budúcnosť. Kadejaké prípady však existujú.
Tipy
Dám vám tipy, ktoré som dostala od svojej bývalej šéfky, no neriadila som sa nimi.
- spravte si spoločný účet – hoci len na platenie nájmu a potravín
- na niektoré účty ako elektrina vedia dať do adresy mená oboch, čo môže pomôcť
- ak ste ako my a nerobíte si veľa couple pictures, tak sa sem tam snažte odfotiť
- ak niečo bookujete na spoločné meno, resp ak máte akýkoľvek dokument ktorý si myslíte že budete môcť použiť, vytvorte si v počítači folder a začnite si tieto veci ukladať
- ak to spolu myslíte vážne, a ste v austrálskom štáte, ktorý to umožňuje, dajte si zaregistrovať vzťah. Takmer nič to nestojí a pomôže to. Pokiaľ viem, registrované vzťahy aktuálne nie sú rozpoznané v Western Australia a v Northern Territory
Tieto víza nie sú komplikované, skôr vyžadujú veľa času. V podstate som niekoľko týždňov každý deň po práci hľadala fotky, emaily, exportovala a zvýrazňovala rôzne výpisy, písala statement, museli sme ísť do bánk, overovať veci a podobne. Proste papierovačky a sedenie za počítačom.
Úľava
Keď to tak čítam, som rada, že máme väčšinu za sebou. Nie len kvôli peniazom, je to akoby nejaká méta, pocit, že je “hotovo”.
Najskôr mi to nedošlo, bolo po piatej ráno, keď som si otvorila email od Mareka a chvíľu naň pozerala. Pozrela som sa na S a hovorím “práve sme dostali víza” a obaja sme sa zasmiali. A cez deň som nad tým premýšľala, že technicky sa nič nezmenilo. Ale, potom mi to došlo. Ako som celé roky išla za pomyselnou mrkvou – ako zúfalý osol.
Dokončiť školu, dokončiť kurz koučingu, dostať víza, našetriť na chalupu (to je novinka) a mala som dilemu či šetriť ako blázon a robiť viac, resp. nerobiť menej a v tento zázračný deň mi napadlo, že nie. Žiadne viac. Že si idem užívať cestu a nejdem čakať. Že šetriť môžem a budem, ale nejdem zadržiavať dych, kým bude hotovo. Lebo už je hotovo. A to najdôležitejšie, ono to vlastne nemá nič spoločné s vízami, vďaka nim mi to len došlo.
