Locus of control, proaktivita vs. reaktivita alebo ako to volám ja, okruh záujmu či vplyvu. To, kam smerujeme pozornosť rozhoduje o tom, či sa cítime byť tvorcami – slobodnými ľuďmi, ktorí majú pocit kontroly nad svojím životom, alebo sa cítime ako obeť čakajúca, čo ďalšieho sa zase stane.
Ja ako „negáč“
Rok 2008 rozhodne nebol mojím rokom. Nebudem písať čím to bolo spustené. Podstatné je, že som samú seba našla vo fáze, kedy som mala pocit, že všetko je proti mne. A čím dlhšie som v tejfo fáze bola, tým viac som bola presvedčená, že je to realita. Ktorú ako jedna z mála ľudí vidím. Verila som, že mi život hádže polená pod nohy. A každým dňom som o tomto nachádzala nové a nové dôkazy! Testovala som silu sebanapĺňujúceho sa proroctva, akurát som vtedy o tomto pojme nemala šajnu.
“No jasné. Dnes musí pršať, akurát keď som si chcela dať po roku biele nohavice!”
“Samozrejme, že sa mi zruší stretko v piatok poobede a ja som tu v kancelárii sedela zbytočne!”
“Super, školenie je tento mesiac v tom hoteli, ktorý neznášam!”
Úprimne, keď sa obzriem späť, neviem ako to so mnou ľudia okolo mňa vydržali a týmto im ďakujem za trpezlivosť a že vo mňa vtedy nestratili vieru. A možno aj dúfam, že si to nepamätajú. Pretože ja si to áno a viem, že som mala problém so sebou vydržať sama.
Ak ste niekedy stretli alebo stále stretávate negatívneho človeka, možno vám napadla otázka, či si tá osoba uvedomuje, že je negatívna.
Sebaľútosť
Z vlastnej skúsenosti vám poviem, že to tá osoba tuší, no v jej či jeho hlave má na to byť “negáčom” oprávnený dôvod. Vedela som, že často hundrem, no keď mi to môj vtedajší priateľ naznačil, povedala som si, že “on to nechápe, lebo sa mu nestalo a nedeje to čo mne. Ja som smoliar. Keby len ostatní tušili ako mi je!”
Mala som vtedy pár zábleskov, kedy mi prišlo na rozum, že “už dosť”, že už som z tejto “nálady”, ktorá sa pomaly ale isto stávala mojím temperamentom, unavená. Niečo mi však bránilo to zmeniť. Myslím, že to bolo moje ego. Toto je pasca sebaľútosti – má sladko-trpkú príchuť – vieme, že je toxická, no dáva nám pocit, že sme zvládli niečo veľké, že sme iní a nepochopení.
Tak či tak, moje “nadšenie pre život” sa po čase začalo zľahka premietať do môjho vtedajšieho vzťahu a začínala mi svietiť kontrolka, že už asi naozaj stačilo.
Medzitým som si kúpila knihu 7 návykov vysoko efektívnych ľudí od Stephena Coveyho a išla aj na víkendový seminár na túto tému. Poviem vám pravdu, nefungovalo to zo dňa na deň, ako nejaký zázračný liek. Koniec koncov, formovala som svoj mozog negatívnym smerom asi pol roka, takže chvíľku trvalo, kým som tie správne zakončenia dostala späť do formy.
Ten pocit, keď vám zasvieti žiarovka
Tak či tak, počas čítania tejto knihy som mala dva veľké a-ha momenty.
Jeden s dnešnou témou nesúvisí a je to myšlienka, že je celkom dobrý nápad prispôsobiť svoje konanie našim snom, miesto toho aby sme naše sny prispôsobili tomu, ako žijeme a konáme dnes.
Tá druhá myšlienka tiež súvisela s proaktivitou a bola o okruhu záujmu (circle of concern) a okruhu vplyvu (circle of influence). S tým, že na čo sa sústredíme, to rastie. A toto veľmi súviselo s mojím paranoidným stavom, kedy som bola v neustálom očkávaní toho, “čo sa zase pos…”.
Okruh záujmu
V živote nás môže zaujímať veľa vecí. Naše vzťahy, práca, kam pôjdeme na dovolenku, počasie, ako dopadnú voľby, celebritné škandály, či nás majú ľudia radi, či do leta schudneme päť kíl a kedy sa skončí korona vírus. A to najčastejšie, správanie a konanie druhých ľudí, ktoré s nami často krát nemá nič spoločné.
Otázka je, koľko z týcho vecí môžeme ovplyvniť?
Ak väčšinu nášho centra záujmu tvoria ľudia a udalosti, ktoré sú mimo našej kontroly, skôr či neskôr sa začneme cítiť ako obeť.
Ak sa celý náš život točí okolo toho, čo sa deje v politike (a pritom sami v nej nie sme), o tom či bude cez víkend dobré počasie, či nás majú kolegovia radi, a či sa mi ozve dotyčný či dotyčná po prvom rande, v podstate je väčšina našich záujmov mimo kontroly. Chýba nám stred, domov, kde by sme sa mohli spokojne ukotviť.
Áno, môžeme ísť voliť, podlizovať sa kolegom, a na rande predstierať, že nás zaujímajú tie isté veci čo osobu na druhom strane stola. Pravda však ostane tá istá – finálny výsledok nie je v našich rukách. Proste NIE JE. Ak nás niekto jednoducho nemá rád, tak s tým nič nezmôžme. Ak niekomu nesedíme, tak mu nesedíme, môžeme predstierať čokoľvek. A ak si dosť ľudí myslí, že mať fašistov vo vláde je super nápad, môžeme ich presviedčať a vadiť sa s nimi na Facebooku, ale asi tým výsledky volieb nezmeníme.
To, že výsledok takto neovplyvníme nie je jediným problémom. Tým omnoho závažnejším je mentálny a emočný dôsledok tejto premrhanej energie. Pocit márnosti, frustrácie a beznádeje. A rezignácie.
“Aj tak nič nezmením, to nemá cenu.”
„Ísť voliť nemá zmysel.“
“Načo sa snažiť.”
“Mne je to jedno.”
Vtedy sa deje niečo, čo všetko robí ešte horším. Náš okruh vplyvu sa zmenšuje.
Možno vám teraz napadne, že čo s tým. Ak teda neriešiť tieto veci, čo teda riešiť?
Okruh vplyvu
Mám pre vás tri dobré správy:
- Hoci nemôžeme priamo ovplyvniť, či nás majú ľudia radi, kedy sa skončí korona vírus a ako dopadnú ďalšie veci, stále máme v našich rukách ohromne veľa.
- Čím viac sa zameriame na veci, ktoré ovplyvniť vieme, tým menej naše šťastie ovplyvňujú veci z okruhu záujmu.
- A mám tu ďalší bonus: čím viac pracujeme na veciach, ktoré dokážeme ovplyvniť, tým viac svoj okruh vplyvu rozširujeme a cítime sa slobodnejšie. Príklad uvádzam nižšie v texte.
Ako vieme že hľadíme do „nesprávneho“ kruhu?
Niekedy to nemusí byť jednoznačné, akože sme od rána do večera reaktívnymi, alebo ako to niekedy volám -„rádioaktívnymi“. Niekedy sa náš „obeť“ mindset prejavuje len v jednej oblasti, napríklad práca, no v súkromnom živote sme proaktívnymi.
Tu sú však niektoré signály, ktoré vám pomôžu rozsvietiť kontrolky:
- často sa sťažujete, či už na prácu, partnera, priateľov, zdravie, či peniaze
- dlhodobo cítite stres
- používate slová ako „musím“, „mala by som“, „nemôžem“ miesto „chcem“, „rozhodla som sa“, „budem“, „plánujem“, „môžem“, „nie – necítim to tak“
- opakujú sa u vás pocity beznádeje, apatie a rezignácie
- často ohovárate
- máte sklony unikať pred realitou, snívate o zmene ale nič preto nerobíte, prežívate do víkendu, ktorý potom prežijete pred telkou alebo v bare
- často cítite strach – z toho čo bude, ako vyžijete, čo sa stane ak sa zmení šéf, v podsate akákoľvek zmena vás vie vyviesť z miery. A niekedy dokonca cítite strach bez príčiny.
Čo dokážeme zobrať do vlastných rúk?
- To ako sa my sami cítime, naše zdravie – stravou, spánkom či športom
- Naše vzťahy s inými – nie, či nás ľudia majú radi, ale ako my sami k ľuďom okolo nás pristupujeme.
- Náš vzťah k sebe samému – ako si samých seba vážime?
- Ako a s kým trávime voľný čas
- Našu myseľ – čím ju kŕmime – správami? (okruh záujmu), klebetami? (okruh záujmu), alebo literatúrou a inšpiratívnymi rozhovormi?
- Našu kariéru, či podnikanie – nie šplhaním po rebríčku, naháňaním povýšení, či peňazí (okruh záujmu), ale rozvíjaním samých seba a ideí ktoré nám skrsnú namysli (ak nie je zaťažená správami a bezbrehým skrolovaním)
Spomínaný príklad reálneho človeka
Hoci mi téma na tento článok napadla dnes v noci, keď som sa na chvíľku zobudila, potvrdila sa mi znova dnes ráno počas koučingu s mojou klientkou zo Sydney.
P. sa dnes chcela zamerať na to, že si neverí na firemných poradách. Pracuje pre korporáciu predávajúcu kancelárske potreby. Na prezentáciách s klientami je výborná, nápomocná a verí si. Akonáhle majú firemnú poradu, buď nevie čo má povedať, alebo ak aj vie, pochybuje či to povedať má.
Zaujalo ma, že považuje za problém, že nemá čo povedať, čo mne príde ako normálna situácia, nad ktorou by som sa nepozastavila.
Tiež som sa jej opýtala, prečo si myslí, že je potrebné, aby sa na poradách pridala do diskusie. Odpovedala, že aby bolo vidno, že má sebavedomie a že má potenciál byť lídrom.
“Vyzerá to, akoby chcela kontrolovať, čo si o nej kolegovia a šéfovci myslia”, napadlo mi.
Začala som jej klásť otázky ohľadnej jej skúseností a toho, čo vie ako manažérka ponúknuť. O tom, čo má byť vlastne cieľom?
- niečo povedať aby videli že vie,
- alebo pridať niečo hodnotné do diskusie a pomôcť tak spoločnosti?
Dostali sme sa tak k tomu, že miesto toho aby sa stresovala tým, či na niekoho zapôsobí (čo je úplne ale úplne na nich), bude sa sústrediť na to, čo je v jej rukách – aby bola nápomocná a pripravená na každú poradu.
A teraz si predstavte dotyčnú na budúcej porade, tú zmenu.
Nepríde tam s tým, aby na niekoho zapôsobila a nebude na seba vytvárať tlak. Príde pripravená na danú tému, tak aby pomohla. Ak jej napadne otázka alebo niečo do diskusie, nebude myslieť na to, či sa nestrápni. Bude pre ňu podstatné, či je to nápomocné pre tím a firmu. To je úplne iná energia.
Irónia? Tým, že sa zbaví strachu a tlaku “z výsledku”, je oveľa pravdepodobnejšie, že sa bude na porady pripravovať a prejavovať iným spôsobom a povýšenie príde rýchlejšie. ZVÄČŠÍ SVOJ OKRUH VPLYVU.
Ďalšie príklady
Možno vám teraz napadajú situácie z vášho vlastného života.
Chcieť zarábať viac, ale nepremýšľať nad tým, ako byť lepším vo svojom obore.
Sťažovať sa na to, čo sa deje v politike, či na druhom konci sveta, miesto toho aby sme energiu a čas radšej venovali cvičeniu, priateľom či rozvoju.
Možno nadávame na prácu, ale vlastne nikdy ani len neotvoríme profesiu aby sme si pozreli či je tam pre nás niečo vhodnejšie.
A tieto príklady nehovorím z pozície sudcu, či “lepšieho človeka”. Tieto príklady hovorím, lebo som ich sama na sebe zažila. A stále sa niekedy potkýnam.
Veci, ktoré pomáhajú ostať v okruhu vplyvu mne
Uvažovať v kontexte vplyv vs záujem môže byť pre náš mozog najskôr trošku nezvykom, ale stojí to za to.
Tu sú niektoré finty, ktoré môžu pomôcť:
1) Kontrolujte prísun správ, nedovoľte správam kontrolovať vás
A je jedno o akých správach sa dnes bavíme..
Zrušenie káblovky (správ), pred viac ako desiatimi rokmi považujem za jeden z najradikálnejších krokov na ceste k tomu byť šťastnejším človekom.
Zábavnými a zaujímavými momentami pre mňa boli tie, kedy sme išli niekam na návštevu a bola tam zapnutá telka. Zistila som, že sa po mesiacoch v podstate nič nové nestalo. Spravodajkyne riešili do okola tie isté politické šarvátky, akurát v inej farbe.
Tento môj postoj však bol trošku extrém a odvtedy som svoj pohľad zmenila. Nepozerať správy vôbec je síce oslobodzujúce, no robí to z človeka ignoranta. Je dôležité vedieť o problémoch spoločnosti a sveta. No treba si vedieť vyberať.
Dnes sa snažím správy pozrieť max raz za týždeň – ak je nejaká téma dostatočne dôležitá, týždeň sa v headlinoch ohreje. Niektoré témy už preskakujem, ako napríklad našu kamošku koronu a snažím sa vyhýbať politickým malichernostiam. Zvyklo ma to totiž veľmi rozčuľovať.
2) Sociálne médiá – dobrí sluhovia, zlí páni
Tiež som si sem tam vymažem z telefónu instagram a facebook a chodím sa tam zabaviť z laptopu, keď som doma, a už som naozaj naozaj unavená robiť niečo iné. Urobím to vždy keď mám pocit, že tam začínam chodiť automaticky, bez toho aby som tam išla s neakým účelom. Takáto pauza vždy pomôže.
Dobrým nápadom je tiež pozrieť si koho followujete – ak sú tam účty, po ktorých vzhliadnutí sa cítite zle a máte pocit, že váš život je o ničom, asi je načase dať unfollow.
Naopak, existuje neuveriteľné množstvo skvelých účtov, ktoré inšpirujú či pobavia.
Celkovo, kontrola času na týchto apkách má zaujímavý efekt. Mám viac nápadov a moja myseľ je o niečo menej roztekaná ako štandardne. A tiež som so sebou spokojnejšia (že Instagram).
Definitívne viac čítam a tvorím, ako ste si možno všimli. A možno aj častejšie bozkávam psa. Lebo som viac prítomná a nemá mi to kto zakázať. Toto bolo trochu odveci, ale skúšam či ešte čítate.
Jasné že si tieto appky idem aj v mobile, hlavne ak chcem zdieľať krásy nejakého miesta. Tuším že to bude pozajtra. Nateraz som to musela vymazať, lebo vždy keď som sa zasekla na nejakej myšlienke, projekte, či probléme v práci, moja ruka začala automaticky skrolovať. A toto teda nie.
3) Pohyb
No a potom je tu pohyb, ten u mňa s touto témou až tak nesúvisí, lebo som sa mu venovala vždy. Aj v časoch protivnosti.
Na druhej strane ho spomínam, pretože je podľa mňa k tomu správnemu mindsetu dôležitý. Pohyb mne osobne pomohol vybudovať si sebadôveru v pracovnej oblasti. Nie tým, že by som kvôli nemu lepšie vyzerala, ale kvôli tomu, že mi dal disciplínu a pocit, že sa na seba viem spoľahnúť. A ak sa viete spoľahnúť sami na seba, veci mimo vášho okruhu vplyvu vás nedokážu až tak rozhádzať.
4) Ľudia okolo vás
Citáty o tom, že sa máme obklopovať len pozitívnymi ľuďmi a bla bla sme už asi všetci čítali. Ale buďme realisti. Niekedy si nenavyberáme, ako napríklad s kolegami.
A niekedy naši priatelia či partneri padnú do pasce sebaľútosti a negativity a nemusí to znamenať, že ich máme odškrtnúť z friend listu. Osobne som rada, že to nebolo urobené mne. Práve naopak. Ak sa ľudia okolo nás nesprávajú podľa našich predstáv, je to ďalšia príležitosť, ako môžeme trénovať svoju schopnosť zamerať sa na okruh nášho vplyvu – nesnažiť sa meniť druhých, ale zamerať sa na seba. Udržať si dobrú náladu, nech druhí robia čokoľvek.
Čo chcem však hlavne povedať je, že je dobré mať v okolí aspoň pár ľudí, s ktorými môžeme zdieľať svoje nadšenie o témach, ktoré milujeme. Vedieť, že je tam niekto, hoci len jedna osoba, ktorá nás podporí v dobrom aj v zlom, dá nám konštruktívnu spätnú väzbu s cieľom pomôcť nám na ceste za tým, čo chceme. Máte vo svojom živote takých ľudí viac? Skvelé. Máte len jedného, to úžasné tiež. Kvalita je dôležitejšia ako kvantita.
Kto je tá osoba? Rozprávate sa dosť často?
5) Objavujte svoje vášne a hobby
Náročky nepíšem „objavte“, ale „objavujte“. Ono to totiž nie je niečo, na čo prídete za jeden deň. A niekedy tento „search“ môže priniesť pocity frustrácie, ak niečo začnete a zistíte, že to nie je pre vás. Ja vám ale garantujem, že ak raz objavíte tú svojú šálku kávy, stojí to za to. Pre mňa je týmto písanie. Niekedy napíšem veci, ktoré ani nezverejním, ale odchádzam od laptopu spokojnejšia.
O to je ten pocit krajší, ak mám pocit, že to stojí za to aby to šlo von a ono to ide.
No a o tom, ak to niekoho poteší či inšpiruje ani nehovorím (aj keď preto to nerobím, ono je to vlastne okrum záujmu, že?).
A to je na dnes všetko. Táto téma bola dôležitá vždy, no mám silný dojem, že dnes je dôležitejšia viac, ako kedykoľvek. Svetové dianie nám dáva nafrak, takže urobiť si poriadok “doma” môže byť pre každého príjemná zmena.
