Neviem koľko z vás to zažilo, no pred rokmi som si uvedomila, že najmä keď mám nový vzťah, na začiatku sa dosť prispôsobujem. A potom mi to ostane, až kým sa nespamätám😅
Môj súčasný priateľ je vcelku prispôsobivý (pokiaľ nejde o výber reštaurácie, tam nezmôžem nič 😂). Tiež to nie je ten typ, čo by sa urážal.
A napriek tomu som prvé roky vzťahu mala problém povedať veciam nie – napríklad keď som chcela v sobotu ráno ostať doma, miesto toho aby sme sa šli niekam najesť. Alebo keď som potrebovala mať pár hodín pre seba, miesto toho aby sme niečo podnikli.
Na prvý pohľad to môže vyzerať, že tým, že mlčíme, robíme niečo pozitívne pre naše vzťahy. Niečo dávame. Ľahko sa s nami vychádza. Dávam iných na prvé miesto, krásne však? Lenže je to vlastne úplne naopak.
Ono totiž, keď potláčame svoje potreby na úkor druhých, začneme sa na týchto ľudí podvedome hnevať. Pretože máme pocit, že kvôli NIM nemôžeme či musíme to a ono.
Čaro prevzatia zodpodvenosti
Pravda je však taká, že to nie je kvôli nim. Je to len a len kvôli nám. Pretože sa bojíme povedať ako to cítime. A takto sa v nás postupne buduje hnev alebo zatrpknutosť. A to býva začiatkom konca🌩️
Toto neplatí len o romantických vzťahoch. Môže sa to stať v práci voči kolegom, ktorí neustále potrebujú pomoc bez toho, aby sa čo i len pokúsili nájsť vlastné riešenie.
V priateľstvách, ak sa stanú jednostrannými, alebo v nich nepanuje úprimná atmosféra.
Je to vlastne irónia, že vzťahy, v ktorých by nás tá druhá strana pochopila a teda za to stoja takto kazíme. A vzťahy, kde by nás tá druhá strana nepochopila a teda nemajú zmysel, takto dlhodobo zbytočne pokračujú.
OTÁZKY:
💡Cítim niekedy hnev, pretože robím veci, ktoré nechcem?
💡V ktorých vzťahoch?
💡Ako viem reagovať nabudúce, ak padne návrh ktorý ma neláka?
