Za týmto zľahka kontroverzným nadpisom nehľadajte žiadnu drámu. Ako toto píšem, počúvam austrálsku kapelu Sticky Fingers a zohrievam sa horúcou kávou po rannom surfe. Užívam si tak klasické austrálske sobotné ráno.
Na druhej strane, každý kto už nie je dieťaťom a neverí že darčeky nosí Ježiško vie, že nič nie je dokonalé. Môžeme si len vybrať, ktoré veci ochotní tolerovať sme a ktoré nie. Ja idem teraz písať o veciach, ktoré mi síce tak nevoňajú, ale ochotne ich tolerujem, lebo výhody ktoré tu dostávam sú väčšie a čo to som o nich už popísala. Sem s mojimi malými otravnými banalitami.
Ústredné kúrenie je rarita. Celkovo, kúrenie je tu rarita
Neznášam austrálsku zimu. A ja teda nie som nejaký zaritý odporca zím. Dať si kávičku v útulnej teplej kaviarni, obliecť si pekný zimný kabát, alebo sa túliť pod dekou, to mi evokuje veľmi príjemné pocity. Ale my sme na Slovensku na toto stavaní. Pripravení. Tu je to katastrofa.
V práci je od 7.30 ráno automaticky zapnutá klíma. Aj v zime. Našťastie, tým že pracujem pre správcu nehnuteľnosti, mám v telefóne čarovnú aplikáciu na ovládanie klímy v celej budove. Chodia za mnou aj ostatní nájomníci, prichádzajú žmurkajúc jedným okom a ja viem, čo to znamená. “Vypni našu klímu!” Mám teda obrovskú moc a patrične ju zneužívam. Raz som sa pomoc s klímou dostala mäkkučký cukrovo sladký croissant. Nebola by som dobrým politikom.
Každopádne, hoci austrálske a obzvlášť queenslandské zimy sa s našimi slovenskými nedajú porovnať, prídu mi v podstate horšie. Pretože ako sa na Slovensku tešíte že prídete domov, do teplúčka, do vášho tehlového domu, či odizolovaného paneláku, tu prídem domov, otvorím dvere a nič. Necítim rozdiel v teplote. „Kde je teplo?“, myslím si.
Teraz máme jeseň. Ráno o 6.30 som otvorila oči a teplomer na nočnom stolíku mi oznámil, že je 18 stupňov. Teraz je 10.48 ráno a teplota zatiaľ stúpla o jeden stupeň. A to ešte zima ani neprišla.
Aby som v negatívnom našla pozitívne, rozhodne mi nechýba škrabanie predného skla na aute a ten pocit, keď si sadám na ľadovú sedačku.
V domoch sú často koberce
Koberce sú zlo. Semenisko prachu, roztočov a fľakov. Môj názor, berte či neberte. Mám teraz podľa mňa úžasné bývanie. Lokalita, cena, fakt že je to dom a nie byt, vybavenie komplexu a aj počet a povaha spolubývajúcich.. Eňo ňuňo a suverénne najlepšie ubytko aké som tu v Austrálii mala. V čase zvažovania sa mi všetko videlo, no ak bola jedna vec ktorá ma odrádzala, bol to koberec v mojej potenciálnej izbe. Zároveň som vedela, že nájsť si tu ubytko s plávajúcimi podlahami nie je jednoduché.
Neviem prečo to robia, ale asi to bude odkaz ich britského dedičtva. Je to obzvlášť nepochopiteľné v pobrežných oblastiach, kde sa všade dostáva piesok a je tu v lete strašný hic.
Ale… aj v tomto som si našla výhody. Stačí povysávať a nemusím umývať. A teraz, keď sa ochladzuje, ráno sa mi ľahšie zoskakuje z postele.
Regulácia alkoholu
Dobre, teraz asi budem znieť ako alkoholik, ale prisahám že to píšem lebo toto dráždi môjho slobodo-myseľného ducha, nie moju pečienku.
A mimochodom, teraz (v čase písania článku) som na “dry April/May”, čiže si dávam mesačnú pauzu od alkoholu, ktorú som zvykla mávať v Januári. Mám za sebou tri týždne a je to fajn. Až na dni, keď moje nervy skúša šéfka a mám chuť si po príchode domov uliať z tej vodky čo mám v poličke na vína. A to vodku neznášam. Zatiaľ som to neurobila. Hoci vo štvrok som mala blízko.
No, ale čo sa týka tej regulácie.
Ak chcete kúpiť akýkoľvek alkohol, musíte ísť do extra obchodu. Tak isto ako v USA. Lebo je také ťažké vypýtať si v potravinách občiansky, alebo tak nastaviť samoobslužné pokladne. To bol sarkazmus, keby to nebolo z tej vety počuť.
Po polnoci v bare nekúpite čistý alkohol. Čiže ak ste Slovák, ktorý neriedi alkohol so žbrndami ako kola či džús (ako to robí 95% ľudí tu), máte smolu. Barman vám tam musí dať aspoň ľad. A veľa, nie že kocku. Pointa je zabrániť ľuďom vypiť alkohol prirýchlo.
Toto je regulované kvôli buranom, ktorí keď sa opijú, tak sa chcú biť alebo šoférovať.
Ďalšia vec, nesmiete piť na verejnosti. Teda oficiálne nesmiete… Pokiaľ nerobíte bordel, neriešia vás. No už len to, že je protizákonné sadnúť si na pláž a dať si s kamošom pivo, je podľa mňa padnutné na hlavu.
Vy Európania…
Keď som bola s mojou španielskou kamoškou v Cairns, otvorili sme si pivo pri pláži. Prišla za nami policajtka a povedala, že ho musíme dopiť kým je pri nás a musíme ostatné pivá odložiť do vaku. Opýtala sa nás odkiaľ sme a keď sme jej odpovedali, zasmiala sa a hovorí – „Ja viem.. ste z Európy… ľudia z Európy tu pijú na ulici, chodia topless, akoby nič… ale my sme tu v tomto trochu pozadu… dopite to pivo kým som tu a ostatné pivá, ktoré nie sú otvorené musíte dať späť do tašky…“
Dokonca, aj keď alkohol kúpite oficiálne v bare, nesmiete ho vyniesť za terasu podniku. Pre Austrálčanov je to normálne, no mne sa pred očami mihajú spomienky na také Chorvátsko, kde vám načapujú do plastového pohára a vy si môžete ísť sadnúť na piesok. Príde mi z toho smutno.
Spomínam si tiež, ako sme boli s kamoškou Máriou v Ríme. Kúpili si v podniku pohár vína a išli von na terasu. Všetko bolo obsadené a videli sme, že oproti pri múriku stojí s pohármi v ruke a fľašou vína skupina ľudí. Tak sme tam išli tiež. Ani neviem ako, priniesla som z nášho apartmánu za rohom ďalšiu fľašu. Pili sme na ulici. Zo sklenených pohárov. Víno z baru, víno zo supermarketu, pomixovaní ľudia, skvelý večer. Taký krásny malý chaos. Žiadna katastrofa.
A neuveríte – nikto sa nepobil! Užívala som si to o to viac, že som sa v ten týždeň vrátila po roku z Austrálie, takže som zažívala príjemný extrém.
Pravidlá, pravidlá, pravidlá
Späť k Austrálii. Ak sa do podniku nedostanete do tretej rána, už vás tam nepustia. Nie že by tu na Gold Coast bolo veľa podnikov tak dlho otvorených. Pred treťou nastáva migrácia medzi klubmi. To ma až tak netrápi nakoľko tam nechodím. Každopádne sa vám tu nestane, že máte fakt dobrú noc a skončíte na rannom citruse či pive s kamoškou a jej začne zvoniť budík. Pozdravujem Zuzku xx. Ak chcete pokračovať, musíte si spraviť house party.
Celkovo, zákony tu mi prídu blbu-vzdorné. Robené tak, aby ľudia nemuseli rozmýšľať a boli chránení sami pred sebou. A inteligentní ľudia sú obmedzovaní kvôli… iným ľuďom… Mimochodom, robila sa štúdia z ktorej vyšlo, že to aj tak nepomohlo a ľudia prídu do podniku v podstate podnapitejší ako keď tieto zákony neexistovali.
Hmm, trošku som sa o tom alkohole rozpísala. Pointa je, že som si uvedomila ako neskutočne slobodná je Európa, až keď som žila tu.
Počasie je… predvídateľné (nudné)
Teda pokiaľ nežijete v Melbourne, tam to ževraj nedávajú ani Angličania, neviem či sú to len klebety. Keď som tam prvý krát išla, mala som päť bezoblačných dní a 30 stupňov každý deň.
Mám rada zmenu a to, čo ma na začiatku priťahovalo ma niekedy mučí. Chýbajú mi štyri ročné obdobia. A nie som sama, chýbajú aj niektorým Austrálčanom. Každá zmena má svoje čaro. Jar vonia, leto je horúce, jeseň je útulná a najradšej si obliekam jesenné veci, neviem prečo. No a zima má Vianoce a lyžovačky.
Na Austrálii mám najradšej jar, kedy konečne prestávam snívať o kúrení, leto je samozrejme top, no a mám rada február. Lebo veľa prší, je to také zaujímavejšie
Ceny, ak sa niečo pos….
Austrália je drahá, ale skvele sa tu zarába. Vysvetlím obe strany mince, aj dobrú aj zlú. Tou dobrou je, že ak ide všetko dobre, dokážete veľa a rýchlo odkladať.
Napríklad, keď som pracovala v bare 16-20 hodín týždenne, zarábala som okolo $550 dolárov týždenne, aj s tringeltami. Ak dáte $200 na ubytko, a ďalších $150 na stravu, cestovné a podobne, odkladáte $200 dolárov týždenne, čo je $800 mesačne. To je pri dnešom kurze 462 eur mesačne. Nemyslím si, že toľko odložíte na POLOVIČNOM úväzku na Slovensku. A ešte k tomu nebývate s rodičmi. A môže to byť viac, ak sa vám ešte podarí ušetriť na strave či ubytku.
Ak ste na work and holiday vízach, robíte raz toľko a možno ešte viac, tak si to spočítajte. Ste na študentských vízach? Odpočítajte si z príjmu školné.
Ak nemáte žiadne extra výdavky a máte stabilný job, tak si takto plynule môžete plávať mesiace a na účte vám pribúdajú pekné sumy. Ale ak prídu neočakávané výdavky, tak vás to môže stáť veľa.
Ja osobne viem byť niekedy riadny hedonista, ale Austrália ma toľko krát prefackala zo všetkých strán, že som taká zodpovedná v živote nebola. Niečo sa stane a musíte vycálovať $500 len taký fukot. Takže som aktuálne nastavená tak, že keď som minule za $30 dolárov predala učebnicu z účtovníctva, miesto toho aby som si išla niečo kúpiť (čo by nebola prekavpivá reakcia), poslala som tie peniaze na kreditku. Hanba mi že je to pre mňa akosi nové a tiež cítim hrdosť, že som sa k tomuto stavu konečne dopracovala.
Ako teda na to?
Ak ste opatrní s výdavkami (lebo je to tu drahé), tak našetríte veľa. Uvedomila som si totiž, že som od začiatku Februára, kedy sa môj svet tak trochu rozpadal, dala dokopy niekoľko tisíc dolárov, aj keď viac ako polovica už odišla.
Lebo záloha na dom. A nové víza za $1650. A-ha, treba zaplatiť poistku na ďalší polrok. Do toho sa vám môže pokaziť zub, alebo pokaziť auto. Mechanici tu berú tak 100ku na hodinu. Ževraj niektorí 50, ale zatiaľ som takého nenašla, tak neviem či sú to len legendy. Ale zarobiť som zarobila.
Čo sa týka cien a ako tento „problém“ riešiť – je to vlastne jednoduché. Nejedzte a nepite vonku a je po probléme. Potraviny tu stoja skoro ako doma, takže ak varíte, jediný väčší výdavok je ubytko. Ak chcete ísť von, vyvarujte sa masívných nocí vonku každý víkend a budete v pohode. Kiežby to mne niekto povedal keď som sem prišla. Viac krát povedal :)).
Čo ešte?
Potom sú tu ďalšie prkotiny, ktoré človeka niekedy štvú, ale ono na všetko si človek zvykne. Akože treba ževraj na bicykli nosiť helmu… Alebo že si človek veľmi neužije módu pre rôzne ročné obdobia. A je tu pomalý internet. Mimochodom Slovensko má vraj jeden z najrýchlejších internetov na svete. Niekde som to čítala. Rozhodne je tisíc krát rýchlejší ako toto tu. Konečne tu natiahli optiku, ale aj tak je to o ničom.
Mnoho z týchto vecí by sa dalo aj premenovať – miesto toho že čo mi vadí, môžem napísať čo mi chýba na Európe. A ak sa definitívne rozhodnem ostať tu, mojou podmienkou bude, že si budem môcť dovoliť ísť domov aspoň 1x, ideálne 2x za rok. A ideálne to nakombinovať s nejakým Talianskom. Musím byť bohatá. A musíme sa zbaviť koronavírusov.
Zvyšok môjho umňaukaného zoznamu nájdete pod foto.
Drobnosti a ostatné postrehy
Nemôžem parkovať v protismere
Platí sa tu za obnovu vodičáku
Keď sa s niekým na niečom dohodnete, na pivo alebo tak, väčšinou to neplatí. A ja som už taká istá. Zero commitment.
Väčšina kaderníčok vie strihať len tupý strih, lebo všetky baby tu nosia tupý strih. Alebo všetky baby nosia tupý strih, lebo kaderníčky vedia strihať len tupý strih. Klasický sliepka vajce, vajce sliepka problém.
Nemajú tu poriadny chleba. Nie chlieb. Chleba.
Nemajú tu dobré nealko pivo, väčšinou je príliš sladké.
Nepoznajú tu dlhý a krátky týždeň, takže ak vy alebo partner robíte v hospitality, nemáte takmer nikdy voľné víkendy.
Nie je jednoduché zohnať poriadne štipľavú salámu.
Rožky. Nemajú tu rožky.
Je to ďaleko.
Viac zo života v Austrálii si môžete pozrieť na mojom instagrame.
