Menu
Moje meno je Simona. Som zvedavá, dobrodružná a tvrdohlavá. Volajme to vytrvalá. Mám rada paradoxy. Rada snívam a viem byť otrasný skeptik. Rada sa zabávam s kamarátmi do rána a tiež zbožňujem byť sama so sebou, s knihou, či seriálom. Rada čítam o všeličom možnom, aby som potom aj tak použila “len” zdravý sedliacky rozum. Rada cestujem, aj sama. A som rada doma – s rodinou, či s kamoškami na káve. Rada sa pekne obliekam, no neznášam nakupovanie. Milujem vstávať skoro, ale nerada chodím spať. A hlavným paradoxom je, že veľmi dlho som toho chcela dosiahnuť strašne veľa, len aby som prišla na to, že mi vlastne záleží len na pár veciach:
Aby boli moja rodina a priateľky zdravé, a aby sme si boli blízkymi.
Aby som robila to, čo ma baví. A aby som v tom bola skvelá.
Aby som nemala šéfa. Aspoň nie takého toho klasického.
Aby som spoznávala našu Zemeguľu. Viac a viac a viac.
Aby som bola dobrým človekom. Nie dokonalým, ale dobrým, a aby som sa ďalej zlepšovala.
Aby som sa vedela dobre zasmiať, aj v dobrom, aj v zlom.
Pre mnohých z nás začal byť život v istom bode len o chodení do práce, platení účtov a prežívania do dovolenky. A nie, nie je to v poriadku. A nemalo by to byť normálne.
Život je ako videohra, môžeš sa buď snažiť iba prežiť, alebo si užívať hru v ktorej sa zlepšuješ. Prežívanie do dovolenky je presne to – prežívanie.
Pre mňa je koučing nástroj, vďaka ktorému sa môžeme vymaniť z nekonečného kolobehu prežívania. Miesto toho nachádzame cesty, ako začať skutočne žiť. A to tak, že nás to bude poriadne baviť.
Je to priestor v ktorom máme čas a kľud zastaviť sa a vytvoriť si nový plán hry, alebo možno úplne novú hru. Bez ohľadu na to, čo hrajú ľudia okolo nás.
Všetky odpovede máš v sebe, z vlastnej skúsenosti však viem, že málokto z nás má čas opýtať sa samých seba tie správne otázky a už vôbec nie trpezlivosť počkať na svoje vlastné odpovede.
A preto je tu koučing. Dať ti priestor zodpovedať si dôležité otázky, ktoré ťa inšpirujú vykročiť vpred, za životom aký chceš.
Niekedy najlepšie vec pochopím tak, že mi nie je vysvetlené čo to je, no je mi vysvetlené čo to nie je.
Z mojej skúsenosti je najčastejšiou misinterpretáciou koučingu to, akým spôsobom sa klient vlastne dopracováva k výsledku, či novým pozitívnym rozhodnutiam.
Koučing nie je povedať niekomu čo má robiť. Možno nie som sama, komu sa o uši otrelo niečo ako “Ja by som bola skvelý kouč, každého vždy tak skoučujem!” To, že povieme kamarátke, že jej partner sa správa ako pako a mala by mu konečne niečo povedať, nie je koučing. To je rada. A bohužiaľ často krát nevyžiadaná.
Koučing je opakom. Kouč nedáva rady a nehovorí niekomu ako má žiť.
So štúdiom koučingu som začínala s nadšením, no aj s pokorou. Pamätám si jeden z momentov ktorý ma najviac utvrdil v mojom presvedčení pokračovať. Čítala som o tom, že skvelý kouč musí byť 100%-ne presvedčený o tom, že každý človek môže naplniť svoj potenciál. A tento potenciál je ohraničený jedine fyzickými limitmi. Ako napríklad, že nemám krídla a neviem lietať. Alebo že v 35ke nezačnem hrať prvo-ligový basketbal. Okrem týchto limitov je možné všetko. A o tom, čo toto “všetko” je, nerozhoduje kouč. V tom je krása. Potenciál jednoducho je a klient sa môže a nemusí rozhodnúť ho naplniť.
Ja ako kouč som tu ako nástroj. Nástroj trénovaný na to, aby vám dal priestor:
Takto o niekoľko mesiacov, môžete byť k vašim cieľom bližšie, ako kedykoľvek pred tým. A je to len na vás. Sky is the limit.
Čím s viac skúseností naberám, tým ostrejšie vnímam ako veľmi nás formuje mladosť a prostredie v ktorom sme sa ocitli.
Ako deti, či mladí dospievajúci ľudia však nad prostredím nemáme až takú kontrolu.
Decká z rodín kde rodičia podnikajú, kladú dôraz na vzdelanie, rozprávajú sa s deťmi o cieľoch a povzbudzujú ich v napredovaní, majú v tomto lepší štart.
Potom sú tu mladí ľudia, ktorí v sebe majú ambície, no možno im chýba podpora, inšpirácia, či sebavedomie pohnúť sa smerom, ktorý je pre nich ten správny a vzrušujúci.
Osobne som mala šťastie na ľudí, ktorí verili, že to môžem niekam dotiahnuť, hoci ja osobne som počas mojich stredoškolských čias mala o tomto silné pochybnosti. A práve keď sa mi v živote darí, obzerám sa späť a ďakujem vesmíru za to, že sa mi títo ľudia pritrafili do života.
A ja by som teraz chcela byť tým človek pre niekoho iného.
Aby kouč získal Certifikáciu od Medzinárodnej Federácie Koučov (ICF), je potrebné aby preukázal určitý počet odkoučovaných hodín.
Ja som sa rozhodla, že by som tento čas rada venovala práve mladým ľuďom do 21 rokov, ktorí túžia vykročiť tým správnym smerom. Správnym smerom pre nich.
Ak Ťa táto predstava láka, môžeme sa na to pozrieť, stačí poslať info o Tebe.
